Veľká Ves leží v severnej časti Lučeneckej kotliny v doline ľavostranného prítoku potoka Kriváň v okrese Poltár, v regióne Novohrad.
Jednotné roľnícke družstvo
Jednotné roľnícke družstvo vo Veľkej Vsi
Vzniku JRD vo Veľkej Vsi predchádzalo založenie strojového družstva.
Prípravný výbor založenia Jednotného roľníckeho družstva vo Veľkej Vsi bol vytvorený už v roku 1949 a mal 10 členov. JRD 1. typu bolo založené 7. januára 1950 a jeho predsedom sa stal Ján Lörinčík Žák. Založené bolo z podnetu najvyspelejších robotníkov a roľníkov, ktorí zorganizovali v lete 1950 spoločnú žatvu a hneď na to založenie JRD II. typu. Hneď došlo k rozoraniu všetkých medzí v obci a polia sa scelili na veľké hony na ktorých sa pracovalo spoločne. JRD sa stalo jedným z najlepších II. typu v okrese Lučenec. Bolo medzi prvými, ktoré pochopilo družstevnú myšlienku.
JRD začalo najprv hospodáriť na spoločnej pôde, ktorú prevzalo od ev. a. v. cirkvi a od obce v celku 28 ha poľnohospodárskej pôdy, z ktorej bolo 25 ha pôdy ornej. Ku nej pripudla pôda, ktorú vlastnili rolníci, keď vstúpili do družstva. JRD obhospodarovalo celkovo 725 ha poľnohospodárskej pôdy, z toho 425 ha ornej a 300 ha ostatnej. Predsedom JRD sa stal v roku 1951 Martin Kelemen, učtovníkom Ján Paál, pokladníkom Ján Kuriš, hospodárom Juraj Lörinčík. Družstvo malo 75 členov, z toho 58 mužov a 17 žien. V tomto čase družstvo nevlastnilo ešte žiadne hospodárske zvieratá. Tie boli stále v súkromnom vlastníctve.
V spoločnom vlastníctve mali: 6 kolesových traktorov so závesným náradím, 3 mláťacie garnitúry, 4 trojtonové vlečky, 3 samoviazače, 1 kosačku, 1 diesel motor a 3 elektromotory na pohon mláťačiek.
Pracovalo sa dobre, no pri odmeňovaní sa hodne krivdilo malým roľníkom a tak títo dali podnet k prechodu JRD do III. typu. Toto sa podarilo v lete 1952. Koncom roku 1952 bola už združstevnená celá obec. Hodnota pracovnej jednotky činila 100,- Kčs (v starej mene) 2,5 kg chlebového obylia a 2 kg krmu. Predsedom JRD sa stal Pavel Antal.
V roku 1953 bolo JRD zaradené medzi najlepšie v okrese i kraji. Zaviedla sa úzkoriadková sejba obilovín, krížová výsadba zemiakov i kukurice. Družstevníci si sami začali pestovať niektoré semená v tzv. semenárskych dielcoch. Výkrmňa ošípaných bola zriadená núdzovo adaptáciou pajty u Jána Antalíka Drgove. Prasnice boli rozmiestnené po chlievoch družstevníkov v obci.
V roku 1954 bola postavená ošípáreň - matečník pre 50 kusov prasníc a silážna jama na 200 m3. Postupne sa zvyšovali aj stavy hospodárskych zvierat a to hovädzí dobytok o 30 kusov, ošípané o 121 kusov. Počet sliepok - nosníc činil 370 kusov. Celková výmera pôdy na ktorej sa hospodárilo bola 772,80 ha, z toho členskej pôdy 595,80 ha, výmera spoločnej ornej pôdy 453,34 ha. Počet členov družstva stúpol na 67, počet pracovníkov na 114 z toho 61 žien. V obci boli ešte dvaja súkromne hospodáriaci rolníci.
V roku 1955 bolo započaté s výstavbou kravína K-98 s celkovým nákladom 188 442 Kčs. Bola tiež postavená silážna jama pre objem 175 q krmu.
V roku 1956 boli v živočíšnej výrobe dosiahnuté nasledovné výsledky: hovädzí dobytok 220 kusov z toho kráv 75, ošípaných 330 kusov z toho 68 prasiat, oviec 310 z toho matky 178, hydiny 594 z toho 420 sliepok. Prírastok uliahnutím bolo 52 kusov prasiat, 108 jahniat a 3 žriebätá. Zakúpené bolo 125 kusov oviec a 10 teliat. V investičnej výstavbe bola vystavená hydináreň a matečník, ako aj jedna bytová jednotka pre kováča.
V roku 1957 boli postavené dva montované kurníky. Hodnota pracovnej jednotky činila 16,- Kčs, ktorá sa z polovice vyplácala v peniazoch a z druhej polovice v naturáliách. V roku 1958 stúpla hodnota pracovnej jednotky na 18,- Kčs v naturáliách 3,90 Kčs (pšenica 1,1 kg, jačmeň 0,30 kg, ovos 0,40 kg, zemiaky 0,37 kg, seno 2 kg). Chov oviec bol tiež na dobrej úrovni. Vyprodukované bolo 2266 kg syra, strih vlny činil 1658 kg a 4384 kg mäsa.
Príjem za obchodované kurčatá činil 36828,- Kčs a z chovu 7675,- Kčs a z odchovu kačíc 10077,- Kčs. Vyprodukovalo sa 85560 kusov vajec. Najlepšie výsledky dosiahlo družstvo v pestovaní ľanu v stonkách i na semeno. V kraji bolo prvé, na Slovensku druhé. Celkový príjem z ľanu činil 527000,- Kčs. V investičnej výstavbe bol postavený jeden ovčín pre 400 kusov oviec a započalo sa i výstavbou maštale. Rok 1959.
V roku 1960 bola zriadená družstevná škola práce na ktorej sa zúčasnilo celkom 20 družstevníkov. V r. 1961 bola postavená odchovňa pre mladý dobytok. Celková hodnota postavených budov postavených od založenia JRD dosahovala sumu 2838835,- Kčs.
Súpis hospodárskych zvierat k 1.7.1961:
Hov. dobytok Kravy Ošípané Prasnice Ovce
Obec celkom: 533 205 597 70 436
Chov JRD: 475 160 478 70 392
Záhumienkári: 56 44 96 - 39
Ostatní: 2 1 23 - 1
Ukážka osevu jednotlivých plodín prevedený v roku 1962: pšenica 113 ha, raž 10 ha, jačmeň 70 ha, cukrová repa 25 ha, zemiaky 13 ha, kŕmna repa 3 ha, krmoviny na ornej pôde 46 ha, kukurica na siláž 30 ha, na zelené krmivo 10 ha a miešanky 16 ha. Ukončená bola i novostavba senníka a započalo sa so stavbou garáží. Rok 1963.
V roku 1964 použili družstevníci novú technológiu pri zbere obilia a to dvojfázovo na výmere 150 ha, ďalej omelé dosušovanie krmív prevádzali z výmery 70 ha a to krmivá na ornej pôde. V porovnaní z minulým rokom sa zväčšila orná pôda o 45 ha v dôsledku rozorávky málo výnosných lúk a pasienkov. Rok 1965.
1. januára 1972 sa združili menšie družstvá do strediskovej obce Kalinovo a vytvorili spoločné JRD so sídlom v Kalinove pod názvom JRD "Družba". Išlo o obce: Kalinovo, Hrabovo, Veľká Ves, Breznička, Mládzovo, Podkriváň. Vo Veľkej Vsi ostalo len výrobné stredisko.
Pestujú sa hlavne obiloviny. Menej sa pestovali okopaniny a krmoviny. V živočíšnej výrobe sa chovalo okolo 300 kusov kráv v troch kravínoch, ošípané v dvoch ošípárňach a asi 300 kusov oviec.Obec je zaradená do repárskej výrobnej oblasti.