Hlavná strana

Poľné hospodárstvo

Pamätná kniha obce Veľká Ves
Polné hospodárstvo je na dosť vysokom kultúrnom stupni. Pri domácom maštaľnom hnoji, používa sa hnojenie i rozličnými umelými hnojivami, najviac však superfosfátom. Zavedený striedavý postup siatia, výber i výmena semien sa uplatnily a krmivu sa pridelily väčšie plochy.
Hlavné plodiny sú: pšenica, raž, jačmeň, ovos. Podľa počasia sa urodí všetko dobre.Keď že sú občania usilovný, triezví, pracovití, radi si dobre obrábajú polia i úrodu mávajú dobrú, až nepríde nejaká nehoda. V roku 1933 sa stalo, bolo pole utešené, úroda, obilia začalo dozrievať, keď odrazu bola pšenica hrdzou zabitá a stým nádeja roľníka zmarená. Hrdza natoľko škodila pšenice, že miestami na 50% bola poškodená.
Červená ďatelina, bolhoj sa daria podľa počasia.
Zemiaky, kukurica sa pestuje len na domácu potrebu. Ustálených druhov na sadenie niet. Kukorica sa sejáva i na krmivo (čalamáda). Na menšej ploche pestuje sa krmná repa, bôb, šošovica, konope a ľan. Najrozšírenejší škodcovia plodín sú pandravy a miši.
K siatiu užívá už často siacich strojov a to pre všetky plodiny. Kosenie sa ešte vždy užívá čisto ručná kosa. Obilia mláti sa výhradne strojom benzínovym motorom. K maštalnému hnoju vyrobenému vo vlastnom hospodárstve prikupuje sa ešte hnojivo umelé. Užívanie vápna ako hnojiva sa ešte nepoužíva.
Aby sa dosiahlo čím väčšej úrody, je postarané o to, aby obrábanie poľa bolo čo najúčelnejšie. Užíva sa najlepšieho polného náradia, výlučne železných, zriedka viac radličných pluhov, ťažkých brán, ďalej používa sa drevených valcov.

Dobytok

Domáceho dobytka je dosť. Po vojne ceny dobytka veľmi stúpli. Roku 1920 bola jedná krava až za 8 - 10000 Kč, kôň za 12-15000 Kč.
Chov úžitkového dobytka je zväčša účelný a to nie len preto, že krmivá vo vlastnom hospodárstve získané sa zúžitkujú, ale i značné množstvo jadrných krmív sa prikupujú. Krmenie kráv deje sa cez zimu v maštaliach, cez leto sú vyháňané na obecné pašienky. Mlikárstvo bolo a je značne vyvinuté. Ženičky niektoré každý - niektoré ale len každý druhý deň chodia do susednej obce Opatovej a do Lučenca už na určité miesta. Mliekárstvo je už od dávnej doby značným zdrojom príjmov. Odchov mladšieho dobytka poslednej dobe klesá, hlavná váha kladie sa na mlieko.
Ošípané nechovajú sa náležite, príčinou toho je akiste tá okolnosť, že z roka na rok vyhynú. Preto sa ošípané väčšinou kupovánim držia.
Ovce sú hojne rozšírené. Váha pri výchove oviec kladie tiež na mlieko, aby čím viac syra mohli vypracovať, ovce sa krmia i jadrným krmivom. Barančatá po novom roku, okolo Pavla, začiatkom februára a v celom februári sa odpredajú kupcom. Po odpredaji barancov každý týždeň raz odváža sa syr do Lučenca kupcom, s ktorými sa ešte v zime dohovoria o cene a akosti. Náš domáci syr je vzácny a radi ho kupujú kupci.
Kozy sú v malom počte, len u tých najchudobnejších. Sliepok je dosť, pestujú sa pre odpredaj vajec a výchovu kureniec, ktoré sa tiež odpredajú v Lučenci. Lepšie je vyvinutí chov hús, ktoré len vykrmené odpredajú.Inej hydiny je málo.
Včelínov je tiež málo, lebo len v zriedkavých prípadoch majú včely stálu a dobrú pastvu.
Ťažným dobytkom v gazdovstve je kôň, málo doma odchované, väčšinou prikúpené na trhoch. Niekedy nie tak chov, ako kupectvo koní bolo veľmi vyvinuté. Chodievali kone kupovať do Maďarska terajšieho odkiaľ prijdúc domov predávali na tunajších trhoch v Lučenci, vo Zvolene v Rim. Sobote. Dnes už toto kupectvo asi zaniklo.
Chov domáceho zajaca sa pestuje, ale len pre svoju potrebu.

Lúky

Lúk v chotári našom je málo a i to nevydávajú úžitok, akoby to hospodárstvo vyžadovalo. Väčšinou sú suché takže nepriaznivých, suchých rokoch vôbec žiadnu úrodu nedonášajú. Hnojením, opatrovaním by sa ale dali napraviť a zaplatili by za prácu rolníka. Keďže ale čo ako by boly dobré sú málo, občania si už dávnejšie kúpili v chotári Lučeneckom, na tak zvané "Fabianke" a po prevrate bolo im niekoľko kat. jutrov udelené z Hubayovského majetku v Opatovskom chotári, kde im pridelili i zeme. Lúčne hospodárstvo je nie na tak vysokom stupni, ako roľnícké.

Ovocinárstvo

Ovocinárstvo je na veľmi nízkom stupni. Niekoľko stromov len vidíme a i to len okolo domov. Na poli vôbec žiadneho stroma niet. Najnovšie ale už niektorí mladíci sa interesujú i o túto vec, možná časom prídu na to, že pri hospodárení dobre a vydajné je i pestovanie ovocinárstva. Mala by sa zriadiť obecná stromová školka, z ktorej by sa i cesty vysadzovali a pri užitku okrášlovali náš kraj. Preukazanim prikladom i občania by dostali chuť k pestovaniu stromov. Z ovocných krovín ako egreš, rybezle, mimo školskej záhrady, sa vôbec nepestujú. Vinna réva je pri domoch.

História Hlavná strana Pamätná kniha