Rok 1943 vo Veľkej Vsi

Vďaka Bohu, doposiaľ sme uchránení od hrôz vojny, lebo aj zbrane schopní chlapi všetci sú doma, na fronte doposiaľ nikto z tunajšej obce nepadol. Vojakom je len ten, kto si koná vojenskú prezenčnú službu.
Podľa zákona o brannej výchove vyneseného 26.3. na sneme Slovenskej republiky mu podlieha každý občan od 6 do 50 rokov svojho veku. Miestnym veliteľom, nakoľko bol v hodnosti záložného dôstojníka, vymenovaný bol Ž. Rešetár, riad. miestnej ľudovej školy.
14. marec - 4. výročie slovenskej samostatnosti - svätili sme v kultúrnom dome s obvyklým programom.
Úroda obilia bola dobrá, kukurice dosť málo, zato zemiakov sa hodne urodilo. Sena bolo málo. Prebytok obilia sa musel povinne odovzdávať pre účely verejného zásobovania, lebo na siatie sa ponechalo na jednu katastr. jut. 130 kg pšenice alebo raži, okrem toho sa muselo povinne odovzdávať aj seno. Za povinne odovzdaného množstva akéhokoľvek druhu, platilo sa úradnou cenou, zadarmo sa nič nebralo. Zavedená bola aj povinná dodávka hovädzieho dobytka, ktorý vykupoval "Slovpol".
Zabíjačky
Ošípané sa smeli zabíjať len na povolenie Notárskeho úradu, ktorý vydal za tým účelom zakáľacie listy po 10 Ks. Zabíjať sa nemohlo ľubovoľne, ale podľa počtu členov domácnosti. Na 3-4 členovú domácnosť pripadla len jedna ošípaná, na 5-8 členov dve a na 9-12 členov tri ošípané. V ktorej domácnosti boli len dvaja členovia ošípanú zabiť nesmeli. Tiež v takej domácnosti, kde boli 3-4 členovia a chceli zabyť dve ošípané, to nesmeli, lebo im notársky úrad povolenie nevydal a v tom prípade ľudia zabíjali na čierno a potom mäso a slaninu ukryli, ale i to nebolo potrebné, lebo nikto nehľadal. Pri predaji a kúpe krmených ošípaných tiež nechýbal čierny obchod. Zvláštnosťou pri zabíjačkách bolo, že z každej, na povolenie zabitej ošípanej, sa muselo odovzdať 3 kg hrubej, chrbtovej slaniny pre účely verejného zásobovania.
Vzorné hnojiská
Sociálny ústav HSĽS pomáhal podporou sociálne slabším rolníkom zriadiť si vzorné hospodárstva, aby pri racionálnom hospodárení dosiahli čo možná najvyššieho výnosu, prevádzala sa akcia výstavby vzorných hnojísk a močovkových jám. Takéto hnojiská a močovkové jamy vybudovali nasledovní: Juraj Antalík pizdik, Juraj Antalík drgo, Ján Maďar, Pavel Paál, Pavel Antal, Pavel Antalík bazaľa, Ján Lörinčík ďuko.
Stavba pastierne

Stará pastiereň - vpravo, v pozadí dom Antalíka drga, vpredu D. Segečová
Keďže doterajšia pastiereň na obývanie už nevyhovovala a aj náklad na jej opravu bol z roka na rok väčší, no, stavba ostávala jednak len starou a na obývanie nezodpovednou. Uvažovalo sa aj o tom, či previesť generálnu opravu - prestavbu, alebo previesť novostavbu na inom ešte nezastavanom pozemku. Výhodnejšia sa videla možnosť postaviť novostavbu a preto sa k nej prikročilo na novom obecnom pozemku, za vihňou. Plán ku stavbe, ako aj murársku prácu previedol pán Martin Turčan, staviteľ z Kalinova. Tesársku prácu prevádzal p. Ján Galád, tesársky majster z Tomášoviec a stolársku prácu p. Ondrej Cífer, stolár z Tomášoviec. Múry sú z nepálených tehál (váľkov) a každý štvrtý rad je z tehál. Stavebné drevo - hrady, boly zakúpené v Českom Brezove a rohy, dosky a laty na Kriváni. Potrebný cement dodala firma Magnusek a Koča, ktorá prevádzala novostavbu hradskej cesty z Tomášoviec do Kalinova pori našej obce, v tom mieste je postavená aj spomínaná pastiereň, kde je byt len pre jedného pastiera a býkovňa pre troch býkov. Fúry na dovoz skaly, váľkov a piesku boly od každého záprahu zdarma. Finančné prostriedky ku stavbe boly dosť dobré. Obnos 46000 Ks dostál Urbariát od Ministerstva dopravy a ver. prác v Bratislave za vyvlastnenie pozemku pre novostavbu dráhy spojujúcej hlavnú trať z Tomášoviec do Veľkej Vsi na starú trať Poltár - Kokava n. Rimavicou.Obnos 20000 Ks, bola pôžička z miestneho úverového družstva, ktorý obnos bol pozdejšie vyplatený podľa rozvrhu majetku jednotlivcov.
Obnos 14000 Ks bol daný ako preddavok za vyrúbané drevo z urbárskej hory v Sadenci, ktoré bolo fi "Drevexport" v Bratislave na pni predané. Táto firma pre veľké špekulácie, drevo kt. si sama dala v hore pospúšťať, potom vôbec prevzať nechcela, ležalo dlho pri pni a pod kôrou, čím utratilo na kvalite, dozor pri ňom žiaden nebol a preto aj kradli z neho. Tým, že firma Drevexport drevo prevziať nechcela, Urbariát tým utrpel škodu cca 30000 Ks. Subvencia na pastiereň bola daná vo výške 24000 Ks. Celá stavba stála 80000 Ks. Urbárskym predsedom bol Juraj Oravec izákove, ktorý aj hlavný dozor pri stavbe vykonával, mal mnoho starostí so zaobstarávaním materiálu ku stavbe potrebného. Stavbu prevádzal "Spolok bývalých urbarialistov".


Zbieranie odpadkov
Školopovinné deti boly zapojené do akcie zbierania odpadkov kovových, gumových a handier podľa vzoru iných štátov, pretože doterajší spôsob zbierania nevyhovel naliehavým potrebám.

História Hlavná strana Pamätná kniha