| Hlavná
stránka
Barokovo - klasicistický kostol |
Prvá
zmienka, že vo Veľkej Vsi existovala fara je z
r.1332-1337 v záznamoch Monumenta Vatikana a tiež, že
Peter bol farár kostola sv. Mikuláša
z Veľkej Vsi. Peter Pázmán uvádza na zozname fár z roku 1397 Veľkú Ves ako samostatnú faru. Opát Juraj Sleger v r. 1674 spomína Veľkú Ves ako bývalú samostatnú katolícku faru s veľmi starým dreveným kostolom sv. Martina, v ktorom bol oltár zo starého veľkého kameňa a na ňom bola umiestnená veľká modlitebná kniha. Opát vykonávajúci služby božie sa volal Ján Hidassy a patrónom farského kostola bol sv. Martin. Tento kostol stál ešte aj po dobe reformačnej a slúžil av.a.v. za modlitebňu do roku 1798. Sv. Martin, patrón kostola bol zvolený preto, lebo vynikal ako borec pohanských modiel a v láske k chudobným. Biskup Berényi v r. 1731 spomína Veľkú Ves, ako faru so starým kostolom, kt. slúži ev. veriacim ako modlitebňa, vo vnútri kt. sa nachádzal mosadzný kalich s patenou, dve prikrývadlá a vedľa modlitebne boli dva zvony. R.. 1761 Can. vis. udáva že Veľká Ves je fíliou Lučenca, nemá faru ani byt pre farára, služby božie sa vykonávajú v modlitebni, katolíci nemajú vlastný cintorín. Omšu prišli občas vykonať františkánski mnísi z Fiľakova. Podrobné informácie o týchto skutočňostiach nájdete v diele farára Jána Belčányho Dejiny breznickej farnosti, najmä odkaz na faru Veľká Ves a históriu obce Veľká Ves. V máji roku 1991 bol v priestore pri Dome smútku vysvätený kríž. Počas vianočných sviatkov v r.1997 sa v priestoroch Domu smútku uskutočnila Jasličková pobožnosť. V súčasnosti prebieha stavba nového
kostola - Svätej
rodiny. Základný kameň posvätil dňa 8. júla 2000 Mons. Eduard Kojnok
biskup Rožňavský. Vo februári 2001 sa konal 4.
fašiangový kresťanský ples. 3. januára vybratí
koledníci z Dobrej
noviny na návšteve u prezidenta SR. |
